V poslednej dobe sa občas stretnem s názorom, že karma je ezoterický nezmysel, že utrpenie vlastne neexistuje a že ľudia nemajú vlastne žiadne úlohy ani učebné lekcie ale ich úlohou je byť šťastný a užívať si život. Tento názor môžete nájsť aj v ezoterických kruhoch, mnoho ľudí sa s týmto názorom stotožňuje, pretože je to také lákavé a sladké ale bohužiaľ nepravdivé. Ja osobne sa s týmto postojom nestotožňujem. Nemôžem aj keby som chcela. Je to super, myslieť si, že život je krásny a my sme tu len preto aby sme si užívali. Ale podľa mňa každý súdne uvažujúci človek, ktorý má už nejaký ten rok za sebou, musí uznať, že jeho život nebol vždy ružový, a že mal ťažšie obdobia. Dnes je veľmi populárne tzv. pozitívne myslenie, ktoré ale často zachádza až do naivity. Čo to vlastne znamená pozitívne myslieť? Znamená to lietať v oblakoch, v euforických sladkých stavoch a myslieť si, že svet je perfektný, a že nič zlé sa nám nemôže stať? Znamená to, že ľudia, ktorí sú smutní alebo trpia depresiami sú si sami na vine, lebo negatívne myslia? Určite nie. Ak si niekto myslí, že svet je absolútne bezpečné miesto a naši anjeli nás vždy a všade ochránia pred všetkým zlým, tak ho naozaj úprimne ľutujem a keby to bol môj klient, možno by som ho poslala na nejaké vyšetrenie. Pretože takýto postoj je naivný a vlastne veľmi nebezpečný. Pretože takýto naivný človek zatvára oči pred tieňmi nášho sveta, odmieta vidieť to negatívne okolo nás, ale aj v nás samých, a to je zle. Takýto postoj vedie práve k opaku, človek sa veľmi ľahko stane obeťou negatívnych energií, pretože im slepo ide oproti. Takýto naivný človek ľahko sadne na lep prvému podvodníkovi, ktorého stretne, pretože ho vnútorne nič nevaruje, aby bol opatrný. Veľa mojich klientoch ku mne prichádza v stave úplného psychického a často aj fyzického vyčerpania a príčinou tohto stavu je práve ich nezdravá, neprirodzená otvorenosť voči iným ľuďom. Veľmi súcitný, pomáhajúci a naivný človek doslova priťahuje energetických upírov a egoistov, ktorí ho doslova vycucnú, lebo sa vycucnúť nechá. Mnoho ľudí sa modlí, pravidlene očisťuje, aby sa ich nechytali energie cudzích ľudí, ale to často nestačí, najmä, ak má človek nedobrý postoj k svojmu okoliu. Nejde o to, byť egoistom a pozerať len na seba, vôbec nie, to je druhý extrém. Ale ide o to, nedávať iným viac energie ako potrebujem pre seba samého. Ja to nazývam zdravým, pre prežitie na tejto zemi, naozaj nevyhnutným prirodzeným pudom sebazáchovy, ktorý nás ochraňuje predtým, aby nás iní ľudia bezcharakterne energeticky zneužívali. Mnoho ľudí proste termín pozitívne myslenie nechápe správne. Pozitívne myslieť neznamená tvrdiť, že zlo neexistuje a my sme tu v raji ale znamená to vedieť, že zlo existuje, obchádza nás a pokúša ale svetlo je silnejšie. Pozitívne myslieť znamená vidieť realitu taká aká je, ale veriť, že nájdeme východisko a riešenie našich problémov. Podobne je to aj s chápaním utrpenia v našm živote. Ak niekto tvrdí, že utrpenie neexistuje, a že neexistuje karma, nech to skúsi povedať matke, ktorej zomrelo jej dieťa. Nech to skúsi povedať človeku, ktorý prišiel o celý svoj majetok, alebo človeku, ktorý umiera na neliečiteľnú chorobu. Povedzte to ľuďom, trpiacim hladom a vojnou, že si to vlastne len programujú v hlave, a že vlastne netrpia, len nechápu realitu. Bohužiaľ, utrpenie je do istého bodu nášho vývoja nevyhnutnou súčasťou nášho života. Pretože každá naša naozaj dôležitá vnútorná zmena je ako pôrod, bez bolesti to nejde, ale výsledok je očarujúci. Naozaj dôležité, zlomové duchovné zmeny v nás samých sú vždy sprevádzané istou mierou trápenia, pretože v naozaj pravdivom duchovnom prebudení vidíme seba, akí naozaj sme, aké máme problémy a často si uvedomujeme, že isté veci musíme riešiť tak, ako sa nám najmenej chce. Mnoho žien bojuje roky o svoju lásku, o muža, snaží sa, prehliada jeho negatívne vlastnosti, až dojdú nakoniec do bodu, kde chápu, že už dalej nevládzu takto žiť, a že ich snahy nikam nevedú. Veľakrát musí žena, ak chce ostať psychicky aj fyzicky zdravá, odísť od milovaného muža, ak si ten jej lásku neváži. Bohužiaľ, musí urobiť to, čo nikdy urobiť nechcela, a musí na to pozbierať všetky svoje sily. Podobných prípadov by sme mohli uviesť ešte mnoho. To, čo tým chcem povedať je fakt, že život nie je prechádzka ružovou záhradou pre väčšinu z nás, pretože my sme sem na túto Zem prišli na sebe pracovať a nie dovolenkovať. Dovolenka bude hore, ked si tu odštudujeme to, čo ako ľudia na tejto Zemi musíme pochopiť. Duchovno by nemalo byť postavené na ilúziach ani by nemalo nasadzovať ľuďom ružvé okuliare na oči. Pravé duchovno ukazuje realitu, taká aká je, ale vie vysvetliť, prečo sú veci ako sú a čo s tým treba robiť. Duchovno nemá byť spôsobom úniku z reality ale cestou, ktorá nám našu realitu pomáha zvládať. To je pravá viera. Viem, že život je aj utrpenie, že prináša aj slzy a žiaľ, ale verím, že to má svoj zmysel, a že to s pomocou svojich anjelov strážnych a Božou pomocou zvládnem.
